Sobotné ráno v dome Novákovcov nebolo nikdy tiché, najmä keď bola Lenka hore. Slnečné lúče prenikali cez kuchynské okno a hrali sa na podlahe, keď Lenka vtrhla do kuchyne.
„Mami, čo dnes budeme robiť?" spýtala sa Lenka, vyskočila na stoličku a začala hojdať nohami.
Mama Mária sa usmiala. Už mala plán. „Dnes ťa naučím piecť môj najobľúbenejší slovenský koláč. Volá sa 'Koláč deň a noc'."
Lenka prestala hojdať nohami. „Prečo sa volá deň a noc?" spýtala sa a naklonila hlavu na stranu ako malé vtáčatko.
„Pretože má tmavú časť a svetlú časť," vysvetlila mama, kým vyberala z chladničky vajíčka. „Tmavá časť je ako noc – tmavá a čokoládová. Svetlá časť je ako deň – biela a krémová."
Lenka zatlieskal rukami. „To znie úžasne! Môžem pomáhať?"
„Samozrejme! Preto to robíme spolu." Mama začala dávať na stôl všetky potrebné veci: vajcia, cukor, múku, kakao, maslo a mlieko. Potom vzala svoj obľúbený modrý hrnček.
Lenka na hrnček hľadela so zmäteným výrazom. „Na čo potrebujeme hrnček?"
„Tento koláč sa volá hrnčekový koláč. Vieš prečo?" spýtala sa mama s tajomným úsmevom.
Lenka pokrútila hlavou.
„Pretože hrnček používame ako odmerku! Takto ma to naučila moja babička – tvoja prababička. Nepotrebujeme žiadne špeciálne odmerky."
„Naozaj?" oči sa Lenke rozšírili od údivu. „To je super trik!"
Mama podala Lenke misku. „Začneme s tmavou časťou – nocou. Môžeš rozbiť tri vajíčka do tejto misky?"
Lenka sa sústredila, akoby išlo o najdôležitejšiu vec na svete. Opatrne rozbila každé vajce, dávajúc si veľký pozor, aby sa do misky nedostali žiadne kúsky škrupiny.
„Výborne! Teraz vyšľaháme vajíčka s cukrom." Mama jej ukázala, ako držať šľahač a spolu vyšľahali vajíčka, až kým neboli nadýchané a svetlé.
„Teraz pridáme pol hrnčeka mlieka," povedala mama a podala Lenke hrnček.
Lenka naliala mlieko presne po polovicu hrnčeka a potom ho opatrne pridala do misky.
„A teraz rozpustené maslo, jeden hrnček múky, tri lyžice kakaa a lyžičku prášku do pečiva," povedala mama, podávajúc Lenke každú prísadu.
Lenka pridala všetko do misky a potom sa spýtala: „Mami, naozaj nepotrebujeme špeciálne odmerky ako v televízii?"
Mama sa zasmiala. „To je práve to najlepšie na hrnčekovom koláči. Je jednoduchý a vždy sa vydarí. Jeden hrnček múky je jeden hrnček múky, nech už je hrnček akýkoľvek. Samozrejme, vždy používame ten istý hrnček pre celý recept."
Spolu miešali cesto, až kým nebolo hladké a tmavé od kakaa.
„Teraz ho vylejeme do formy," povedala mama a pomohla Lenke preliať cesto do vymastenej formy.
„A už ide do rúry?" spýtala sa Lenka nadšene.
„Presne tak. Pri 180 stupňoch približne 30 minút."
Kým sa koláč piekol a naplnil kuchyňu božskou vôňou čokolády, mama umyla hrnček a začala pripravovať ďalšie ingrediencie.
„Čo robíme teraz?" Lenka stála na špičkách, aby videla cez okienko na koláč v rúre.
„Teraz pripravíme svetlú časť – deň," vysvetlila mama. „Potrebujeme tvaroh, smotanu a broskyne."
Keď sa čokoládový koláč upiekol a vychladol, mama ukázala Lenke, ako pripraviť krémovú tvarohovú zmes a natrieť ju na koláč.
„Teraz musí ísť do chladničky," povedala mama.
„Na ako dlho?" spýtala sa Lenka a povzdychla si.
„Len na hodinu," ubezpečila ju mama.
Neskôr Lenka pomáhala mame ukladať plátky broskýň na tvarohovú vrstvu. Potom zaliali broskyne žiarivým želé.
„A znova musí do chladničky?" hádala Lenka.
„Áno, už vieš ako na to," usmiala sa mama. „Tentoraz potrebuje štyri hodiny, aby sa želé dobre stuhlo."
Keď večer prišiel otec domov, koláč bol pripravený. Mama ho slávnostne priniesla na stôl – bol nádherný s tmavou čokoládovou vrstvou na spodku, bielou tvarohovou vrstvou v strede a zlatými broskyňami na vrchu.
„Je úžasný!" zvolal otec po prvom súste. „Lenka, ty si toto pomáhala robiť?"
Lenka hrdo prikývla, líca mala od radosti červené. „Mami ma naučila, ako sa používa hrnček namiesto odmerky!"
„Moja malá cukrárka," zasmial sa otec.
„Mami," povedala Lenka s plnými ústami koláča, „môžeme zajtra upiecť ďalší hrnčekový koláč?"
Mama sa pozrela na otca a obaja sa usmiali. „Samozrejme. Poznám veľa receptov na hrnčekové koláče. Možno jahodový?"
Lenkine oči sa rozžiarili. „Áno!" zakričala nadšene. „Jahodový hrnčekový koláč!"
A tak sa začalo Lenkino dobrodružstvo so slovenskými hrnčekovými koláčmi. S každým receptom sa učila nové slovenské slová a nové cukrárske triky. A najlepšie na tom bolo, že všetko, čo potrebovala, bol jeden obyčajný hrnček a mamina pomoc.