Volám sa Tomáš. Mám 20 rokov. Žijem v meste Nový Svet už celý život. Moje mesto je šedé a chladné. Všetky budovy vyzerajú rovnako - vysoké, betónové, bez farieb.

Nový Svet nie je ako iné mestá. Tu je všetko pod kontrolou. Každý deň je rovnaký ako ten predchádzajúci. Máme pravidlá na všetko. Kedy vstávať. Čo jesť. Ako sa obliekať.

Ráno vstávam o šiestej. Vždy o šiestej, ani minútu neskôr. Budík zvoní len raz. Kto nevstane, má problém. Pijem čiernu kávu. Mlieko nemáme. Nikto tu mlieko nemá už päť rokov. Hovorili, že sa vráti. Neverím tomu.

Raňajkujem vždy to isté - suchý chlieb a trochu ovocia. Viac nemám. Susedia majú ešte menej. Niektorí nemajú nič.

Idem do práce pešo. Cesta trvá presne 30 minút. Nemáme autá. Len vláda má autá. Čierne, lesklé, s tmavými oknami. Nikdy nevieš, kto je vnútri.

Ulice sú tiché. Ľudia nerozprávajú. Len kráčajú, pozerajú sa dole. Všade sú kamery. Sledujú každý krok.

V práci sedím pri počítači. Pracujem v budove číslo 7. Robím, čo mi povedia. Píšem kódy. Neviem, na čo slúžia. Pýtať sa nemôžem. Nemôžem hovoriť s inými ľuďmi. Je nás v miestnosti dvadsať. Všetci mlčia.

Prestávka je krátka. Len 15 minút. Na obed jem len zeleninu. Mäso je vzácne. Mäso je len pre bohatých ľudí. Bohatí ľudia žijú v inej časti mesta. Nikdy som tam nebol.

Večer sa vraciam domov. Ulice sú prázdne a tiché. Všetci sú doma. Po ôsmej nikto nemôže byť vonku. Strážnici kontrolujú každý roh.

Môj byt je malý. Mám len jednu izbu. Je čistá, ale prázdna. Nábytok je starý. Mám starý televízor. Ukazuje len jeden kanál. Správy sú vždy dobré. Hovoria, že máme šťastie. Že inde je horšie.

Večeram konzervy. Niekedy ryžu. Občas dostaneme extra prídelové lístky na cukor alebo múku. Vtedy je sviatok.

Pred spaním čítam knihu. Mám len tri knihy. Viac kníh nemôžem mať. Knihy sú nebezpečné, hovoria. Prinášajú zlé myšlienky.

Zajtra bude ako dnes. Ďalší deň v Novom Svete. Všetci hovoria, že je to normálne. Že mám byť spokojný.

Ale mám tajomstvo. Našiel som staré rádio pod podlahou môjho bytu. Skrýval ho tam niekto predo mnou. V noci počúvam správy z iných miest. Signál je slabý. Často šumí.

Hovoria, že za horami je sloboda. Že tam ľudia môžu hovoriť nahlas. Môžu sa stretávať. Majú farby, hudbu, knihy. Jedného dňa tam pôjdem.

Začal som šetriť jedlo. Skrývam ho pod posteľou. Nakreslil som mapu podľa toho, čo počujem v rádiu. Cesta je dlhá a nebezpečná. Na hraniciach sú strážnici a psy.

Dnes v noci sa rozhodnem. Neznesiem to už dlhšie. Idem preč z Nového Sveta. Buď nájdem slobodu, alebo zomriem. Oboje je lepšie ako žiť takto.

Utiekol som v noci, ale hory boli len ďalší výmysel, ako všetko ostatné. Teraz sedím v malej cele, a na stene vidím nápis od môjho predchodcu: "Sloboda je len ilúzia, ktorú nám dali, aby sme mali čo stratiť."